Nechápem 1. Chorý pacient - dobrý pacient

       Nechápem, že drvivá väčšina obyvateľstva je trvale presvedčená o tom, že prioritou zdravotníctva je naše zdravie. Ak sa niekto opýta sklenára, či je lepšie sklo bežné, ktoré sa môže rozbiť, alebo nejaké nerozbitné supersklo, každý odpovie rovnako, že jemu vyhovuje obyčajné sklo, pretože im to dáva prácu a sklo nezničiteľné by ho o prácu pripravilo. Automechanik tiež netúži po dokonalých autách, ktoré vydržia 20 rokov bez náročnejšej údržby. Prečo si potom môžeme myslieť, že inak je to s ľudským zdravím. Ani samotní lekári a zdravotnícky personál si to často neuvedomujú, ale dopyt po ich službách prinášajú choroby a samozrejme aj úrazy, ale to je o niečom inom. Logickým sedliackym rozumom sa teda dá zhodnotiť liečba ako obchod, ale trvalé vyliečenie a dlhodobo dobrý zdravotný stav ako kontraproduktívny výsledok. Príchod pacienta do ambulancie je platený úkon spolu s ďalšími úkonmi súvisiacimi s liečením. Dobrý zákazník v potravinách je ten, ktorý príde každý deň a urobí tržbu. Inak tomu nie je ani v zdravotníctve. Najlepším pacientom je ten, ktorý chodí pravidelne, pomaly sa jeho stav zlepšuje, važaduje viac úkonov, ktoré sú dorbe hodnotené. Nie je to však vina lekárov. Oni sú totiž demotivovaní a aj keď sa snažia pacienta vyliečiť, mnohokrát to nedokážu, pretože ten skutočný biznis z chorôb je na inej úrovni. Je smiešne myslieť si že tí, čo vyrábajú lieky a vytvárajú liečebné postupy, investujú do vývoja technológií budú konať pre dobro chorých. Boli by sami proti sebe. A aby to nemali jednoduché, ešte musia bojovať proti alternatívnym metódam, potláčať a zosmešňovať ich, diskreditovať a v krajnom prípade zastrašovať a tak ďalej.
       Je to vážne zvrátené, ak utrpenie jedného prináša zisk inému a oveľa horšie je, ak by toto utrpenie mohlo byť odstránené alebo uľahčené a už vôbec nehodné človeka je ak je utrpenie vyvolávané umelo, len za cieľom profitovať. Kto ochorie, stáva sa figúrkou v rukách bezcitného komplikovaného organizmu a ak z toho vyviazne bez úhony, môže byť rád.
       Neprechovávam antipatie voči lekárom. Mnohí si robia svoju prácu najlepšie ako vedia. Časť z nich chápe, ako to celé funguje a časť nie. Aj pri najlepších úmysloch ich možnosti sú obmedzené tým, čo sa naučili pri štúdiu kontrolovanom korporáciami a nimi platenými laboratáriami a ústavmi. Tiež musia kráčať v hlavnom prúde štandardnej schválenej medicíny a nemôžu si dovoliť vybočiť.

      Nechápem to, že niekto nechce vidieť túto skutočnosť, že nejde o vyliečenie, ale o liečenie. A keď stretnem ľudí vyberajúcich dary pre rôzne zdravotnícke projekty a účely rád by som sa ich opýtal, či vedia, ako budú získané sumy prerozdelené. Zbierky a charita sú užitočné a chvályhodné v prípade, že sú transparentne použité a neslúžia len na pokrytie prevádzky organizácií. To je však na inú tému.
       Slepá viera v dobré úmysly nikoho neuzdraví. O prevencii sa veľa hovorí, ale v realite sa to zúžilo na očkovanie a preventívne prehliadky. Prevencia veľa nevynáša a mohla by viesť k zdravšej populácii a to nepatrí k strategickým cieľom producentov liečív. Spomenul som si na jeden skutočný príbeh, ktorý bol sfilmovaný o boji človeka chorého na AIDS proti mašinérii amerického zdravotníctva. Ide o film "Klub poslednej nádeje" a ešte by som spomenul aj drámu "Vedľajšie účinky" , ktorá tiež stojí za videnie.
       Rozumiem každému človeku, že dôveruje modernej medicíne, len nechápem to odovzdanie sa bez kritického myslenia. Ani alternatívne liečebné postupy nemusia byť postavené na čistej pozitívnej motivácii pre prospech pacienta. V tomto prípade ide skôr o metódy a charekter liečiteľa. Svetom vládne kapitál a bohužiaľ zasahuje aj do takej citlivej oblasti akou je zdravie. A po zdraví je asi ten najväčší a trvalý dopyt.