Osud ( 5 )

Postupne sa dostávame k tomu, čo je podstatou a cieľom knihy. Osud je veľká neznáma nielen svojím obsahom, ale aj formou. Bolo by dobré vopred si určiť, čo budeme v tejto teórii za osud považovať. Naše činy – aktivita smerujú od nás smerom von, je to teda akcia. Opačným smerom pôsobí reakcia, čo je odozva na našu akciu. Platí tu zákon akcie a reakcia, ktorí hovorí, že každá činnosť vyvoláva opačne pôsobiacu silu – reakciu. Táto reakcia je priame pôsobenie na konkrétny čin, preto to nie je osud. Na rozdiel od reakcie je osud niečo väčšie a trvalejšie. Ak je osud skutočný, potom musí byť postavený na niečom vopred určenom a to buď na minulosti v podobe predchádzajúcich životov, alebo na pridelených úlohách pre tento život bez toho aby jestvoval život pred týmto životom. Osud je ihrisko – priestor v ktorom sa môžeme pohybovať v tejto hre. Náš duch pozná toto ihrisko, jeho hranice, méty a pravidlá, ale my v ľudskej podobe túto možnosť nemáme. To má svoj dôvod, ktorým sa budeme tiež trochu zaoberať. Môžeme ho prirovnať aj k bludisku alebo diaľnici, či ku čomukoľvek, čo má jasný začiatok avšak nejasnú cestu a cieľ. Podstatné je to, že duša pozná tento osud a je to pre ňu plán, ktorého sa drží, pretože je to jej vlastný plán. V ľudskej podobe však tento plán nie je taký lákavý pretože pôsobením v hmote získavame aj telo a rozum a svoje ego, ktorého záujmy sú odlišné, pretože je obmedzenejšie ako duša. Duch pozná celý plán ale človek nepozná ani tú časť, ktorá je určená tomuto životu. Celkom dobrým príkladom je škola, kde jeden život je jedna trieda. V tejto škole duša vie kam smeruje a akou cestou sa tam môže dostať. Nie je to však prísne určené, pretože nielen duša, ale aj človek má slobodnú vôľu. Duša má iné zámery a človek zase svoje. Žiak tretieho ročníka rieši svoje záležitosti týkajúce sa aktuálnych úloh bez toho, aby sa zaoberal tým, čo bude v ďalších ročníkoch. A táto duša má svoju karmu, alebo svoje úlohy a usmerňuje človeka - žiaka tak, aby to bolo v súlade s plánom. Dáva mu čas a miesto pre konanie ale určuje mantinely.

Tento plán, ktorým sa riadi duša človeka a ktorý vytvorila, spoluvytvorila alebo jej bol určený na základe jej minulosti je Osud. Človek koná v pozemských podmienkach a jeho akcie vyvolávajú reakcie a v pozadí pracuje osud, ktorý je tým najvyšším plánom pre dušu a pre človeka. To sú tie učebné osnovy v škole Vesmíru. Ak sa začneme odkláňať od tohto plánu, budeme usmernený, ak sa mu priečime budeme upozornený a ak ho sabotujeme budeme upozornený tvrdšie. Pozor! Nie všetko zlé , čo sa v našom živote stane, znamená, že sme porušili plán. Plán obsahuje aj dobro aj zlo. Sú v ňom zahrnuté aj príjemné veci aj negatívne udalosti, to záleží za akým účelom bol pripravený. Ide teda o úlohy a poslanie v tom konkrétnom živote. Keď je nutné aby sme si niečo odpykali, alebo vytrpeli, tak je to v pláne a tak ľahko sa tomu nevyhneme, aj keď sa budeme snažiť. Osud si nájde svoju cestu a nemá na ponáhlo. Je ako trpezlivý mentor sprevádzajúci nás postupne jednou lekciou za druhou.

Nemôžeme si ho predstaviť ako niečo čo má osobnosť – nedá sa personifikovať, pretože je to predloha, akési nastavenie, alebo program v pozadí, podobný operačnému systému počítača, ktorý pracuje v pozadí a riadi všetky používané aplikácie.

Ak je to tak, potom to znamená, že sa svojmu osudu nikto nedokáže vyhnúť. Tiež občas hovoríme o napĺňaní osudu, čo je pomerne výstižné. Má svoju chronológiu a svoje dôležité medzníky. Často nás postaví pred životné križovatky. To sú tie najdôležitejšie okamžiky, kedy si musíme zvoliť medzi dvomi či viacerými možnosťami. Niekedy sa zdajú dôležité, ale v podstate také ani nemusia byť a občas nám výber, ktorý sa zdá byť nie príliš vážny, výrazne zasiahne do života. Pravdou je, že sú ľudia, ktorí majú lepšie spojenie so svojím vyšším ja a teda niečo o svojom osude vedia. To sa dá vysvetliť dvoma dôvodmi a to, buď sú duchovne otvorenejší a majú, alebo ich osud je predvídateľný, teda nie príliš komplikovaný, alebo dokonca takmer jasný aj z ľudského pohľadu. To platí pre géniov, ale aj pre osoby, ktorých život vyzerá ako jedna rovná čiara z bodu A do bodu B.

Prečo je osud takto utajený? Prečo nevieme, čo sa od nás očakáva a čo máme kedy urobiť? Na tieto otázky si odpoviete, ak sa aspoň na pár desiatok minút ponoríte do seba a pozriete sa na to ako na komplexný obraz - z odstupu. Alebo použite logiku a trošku laickej psychológie a prídete na to. Aký by to potom malo zmysel, keby sme poznali všetko, čo je pred nami. Naozaj by ste chceli vedieť, čo vás čaká? Myslím, že v skutočnosti nie. Nemusím to ani podrobnejšie rozoberať, pretože ste si tiež uvedomili, že život nie je o tom aby sme kopírovali nejakú predlohu. Je to o učení, poznaní, prekonávaní, bitkách zo strachom, láske a vlastne o všetkom, lebo nič nie je zbytočné z pohľadu obrovského diela stvorenia. Ale na druhej strane nie je celkom pravda to, že o svojom osude nevieme absolútne nič. Veď vieme, kde a kedy sme sa narodili, akým rodičom, v akom prostredí a mnoho iných dôležitých okolností, ktoré nám čiastočne načrtajú naše možnosti a úlohy. Taktiež sme prišli na tento svet s holým zadkom, ale nie s holou dušou. Zdedili sme psychické a telesné vlastnosti po svojich biologických rodičoch a niečo sme získali aj z výchovy v rodine, škole a okolí. Takže tých neznámych je stále dosť, ale je aj z čoho vychádzať a od čoho sa odraziť, ak chcete získať predstavu o tom, kam a ako smerovať, ak chcete poznať svoje poslanie. Nikto vám nepredloží váš osud na papieri s pečiatkou. Nie je to ani nutné, aby ste poznali budúcnosť, ale určite by to bolo ľahšie. Je to len neistota, ktorá nás núti pátrať po informáciách o ceste pred nami. Kráčalo by sa istejšie, keby sme poznali svoje úlohy a poslanie na ceste životom. Skúšajte pátrať, ale keď výsledky neprichádzajú, choďte ďalej a nezastavujte sa na mŕtvom bode. Časť trasy máme vždy pred sebou a aspoň na ten úsek po zákrutu, či križovatku vidíme. Príde čas, keď sa nám odhalí ďalší úsek a potom nasledujúci. K osudu patrí aj to spomínané poslanie, či úlohy. S tým je to trochu komplikovanejšie, pretože ak chceme konať mali by sme vedieť, v akej oblasti. Rozhodujeme sa, čomu sa venovať, akú prácu vykonávať, čím sa zaoberať a podobne. V tejto otázke by bolo dobré mať určité vodítka. Niekomu je to jasné už od detstva, ale niekto sa nezorientuje nikdy. Samozrejme to nie je vždy jednoduché, lebo nie je ani určené, že každý má konkrétne formované poslanie. Možno toho máte viac a nič špecializované. Menšina má túto jasnejšiu cestu, keď sa poberá po určitej dráhe. Viac je takých, ktorí si toho vzali na plecia viac a v širšom spektre pôsobnosti a musia prechádzať z pruhu do pruhu, aby sa dostali tam, kam majú namierené.

Osud nie je to, čomu sa hovorí karma. Karma je zjednodušene povedané minulosťou duše a osud je riešením tejto karmy – plán zostavený na jej podkladoch. To platí ak v karmu veríte rovnako ako v osud. V prípade, že neveríte na karmu a zároveň reinkarnáciu ako cyklus jednotlivých životov v telesnej podobe, potom je pre vás osud nezávislý na ničom, čo je spojené s vašou osobnosťou. Potom ho musíte prijať ako plán, ktorý bol určený pre vás Bohom za účelom skúšky a vy ju môžete zložiť alebo nie. Nebol napísaný vám na mieru, ale jednoducho pridelený ako projekt, ktorý máte riešiť. Osobne sa prikláňam k reinkarnácii a s tým spojenému svetonázoru a fungovaniu života vo Vesmíre, avšak je na vás, aký postoj k tomu zaujmete. Máme svoje vnútorne presvedčenie a tiež výchovu a sme v spojení s kultúrou a zvykmi, takže urobiť si poriadok v týchto veciach je náročná úloha a vlastne jedna z kľúčových úloh každého jednotlivca.