Jedinec a celok ( 3 )

Nie sme izolované tvory, pretože jestvujeme vo svete, kde všetko zo všetkým súvisí. Ak správne chápem teóriu superstrún, tak podľa nej je možné si svet predstaviť ako systém vzájomne prepojených strún, pričom pohybom jednej sa energia prenáša na celý systém a ovplyvní najme svoje blízke okolie, ale aj celok. Prirodzene, že odľahlé struny sú ovplyvnené minimálne so zanedbateľným účinkom. Tento model však dobre ilustruje obraz existencie a celého Vesmíru. Je teda jasné, že každý jeden skutok pôsobí na celok ale to logicky znamená, že tento skutok je takisto pod pôsobením celj štruktúry. Nedá sa teda izolovať jednotlivé javy, či udalosti bez súvislostí so zvyškom. Možno poznáte krásne jednoduché pravidlo: „Mysli globálne – jednaj lokálne“, ktoré je až neskutočne výstižné. Vždy by sme mali brať do úvahy celú planétu, aj keď to málo kto v tejto realite berie do úvahy. Nie sme tu sami. Je tu viac ako šesť miliárd iných ľudských tvorov, nespočetné množstvo živočíchov a rastlín a samotná planéta, ktorá je podľa niektorých smerov považované za samostatnú entitu s vlastnou existenciou.

Každopádne egoizmus aj keď je v tej najčistejšej forme nie je tou správnou cestou duchovnej evolúcie. Mám na mysli duchovné smery zamerané výhradne na jednotlivca a jeho duchovný rast, ktoré sa praktikujú najme vo východných náboženstvách, ale týmto spôsobom fungujú aj menšie západné duchovné filozofie. Vyššie uvedený postoj nám tiež hovorí, že naše činy a rozhodnutia majú len lokálny dosah. Sme aktívny v určitom ohraničenom prostredí s ktorým sme v interakcii a ktoré sa neustále formuje aj našim pričinením. Prostredie môžeme kedykoľvek zameniť svojim rozhodnutím, alebo bez nášho priameho úmyslu.

Možno ste si tiež všimli, že sa pohybujete v určitej skupine osôb. Ak idete po neznámom meste a chcete sa spýtať na cestu, oslovíte takmer vždy človeka z tej vašej skupiny. Nie je to o spoločenských triedach, ani o sympatii (fyzickej). Pôsobí tu nejaký jav, ktorý umožňuje tento výber. Tieto skupiny existujú vedľa seba a sú vzájomne prepojené ako množiny. Aj keď zmeníme bydlisko, znova sa zaradíme do novej podobnej skupiny s novými ľuďmi. Na objasnenie tohto javu sa ponúkajú viaceré možnosti:

1. Energetický súlad – pracujeme s podobnou energiou ako ostatní z našej skupiny.

2. Karmické väzby – máme s týmito osobami nedokončené vzťahy s minulých životov.

3. Napĺňanie osudu – tieto o sú v našom okolí za účelom vykonávania svojich úloh v našom živote bez predchádzajúcich zväzkov.

Pravdepodobne sa dajú prijať aspoň dve z týchto možností, alebo všetky tri, pretože v tej skupine nájdem aj takých, ktorí nám ubližujú, alebo nás obmedzujú, ale aj ľudí s ktorými si rozumieme, spolupracujeme priatelíme sa s nimi. Niektorí sa v našom živote objavia na chvíľu, iní v ňom zotrvajú celé desaťročia. Jedni zasiahnu naše bytia výrazne iní len kráčajú popri nás.

Život sa odohráva v niekoľkých prostrediach podľa veľkosti a intenzity pôsobenia. To najmenšie môžeme označiť ako minisvet, kde patrí naša rodina a blízky priatelia. Tu je náš vplyv silný na okolie a prostredie značne pôsobí na nás. O niečo väčší je malý svet. Tam zaradíme svoje okolie v ktorom pôsobíme a skupinu, ku ktorej prislúchame. Záujmy mnohých ľudí končia na tejto úrovni prostredia, pretože ich už nič väčšie nezaujíma. No a tým najväčším je svet ako celok, avšak vystačíme si so Zemou, pretože zaoberať sa inými planétami a galaxiami je nad rámec veci v týchto súvislostiach.

Obrázok 2. Človek a prostredia

Aby sme mohli čokoľvek hodnotiť, je potrebné aby existoval hodnota na porovnanie. To znamená, že ak chceme zistiť, či je zviera rýchle, alebo pomalé musíme mať iné zviera, alebo zvieratá, aby sme ich rýchlosti porovnali. Nejde tu o súťaž, ale o to, že všetko materiálne aj nehmotné môže byť definované len vo vzťahu k niečomu inému. To platí aj pre človeka. Každé svoje rozhodnutie posudzujeme podľa známych hodnôt, ktoré sme získali poznaním. Hodnoty však nie sú univerzálne, preto že napríklad osoba vysoká v Japonsku môže byť nízka v Sudáne. Pozitívna charakterová vlastnosť môže byť považovaná v niektorej oblasti ako slabosť. To značí, že niečo väčšie ako jedinec určuje hodnoty a podľa týchto hodnôt sa riadime, aj keď sa s nimi nestotožňujeme, alebo ich považujeme za nesprávne. Človek sa nemôže oddeliť od celku z mnohých dôvodov. Bez vzťahov k iným subjektom by jeho bytie stratilo význam.