Výroba života a smrti

      Bol som chlapec, keď kamarátovi prišli na návštevu z USA príbuzní, ktorí Slovensko nezažili. Ich deti boli asi v našom veku. Ako to býva na vidieku, videli tu králikárne a sliepky pobehujúce po dvore. Veľmi sa divili a pochopili sme, že si mysleli, že sa kurčatá vyrábajú v továrni. Veľmi sme sa tomu nasmiali a vtipkovali o tom, ako stroj prilepí krídla a stehná k trupu a tak ďalej. Dnes si myslím, že bližšie k pravde boli oni. V detstve som tiež navštívil na rolníckom družstve výkrmňu kurčiat. Bola to jedna veľká hala - len priestor nič viac. Bolo to naozaj dosť ponúre, ale vtedy som sa nad tým nezamýšľal.

       Obrázky na mlieku a iných výrobkou sú naozaj len smiešnou fikciou. Vidíme na nich kravy na paši v krásnej prírode, alebo niečo podobné. V realite však tieto zvieratá trávu nikdy ani nevideli a mnohé z nich nevideli ani slnko, ešte tak pri transpotre na bytúnok cez mreže kontajnera. Nie sme naivní a dobre o tom vieme, avšak nie sme si vedomí tej obludnosti. Naučili sme sa nevidieť veci nepríjemné a nemyslieť na to, čo s nami existenčne nesúvisí. Čo by sme na tom aj nohli zmeniť. Nie všetci sa chcú stať veganmi, či vegeteriánmi a ani ja. Človek konzumoval mäso pravdepodobne vždy. Ale je rozdiel uloviť diviaka, vychovať morku a kúpiť salámu vyrobenú v mašinérii mäsopriemyslu? Možno nie a možno áno. Je to vec názoru. Ale ak sa pozrieme na všetko bližšie, musíme si uvedomiť, že nie je mäso ako mäso. Počuli ste o hormónoch pridávaných do stravy aby sa urýchlil rast a zvýšla produkcia a zisk, o liekoch pridávaných do potravy aby zviera dokázalo prežiť aj v takých podmienkach a iných legálnych, ale často aj nelegálnych metódach, ktoré tento priemysel používa. Naozaj nemá táto chémia žiadny vplyv aj na nás konzumentov? Domáci malochovatelia a bežný ľudia, ktorí chovajú pre svoju vlastnú spotrebu dodržiavajú určité pravidlá a to nie len, čo sa týky potravy pre zvieratá, ale aj keď ide o spôsob usmrtenia a spracovania. Moderné veľké mäsozávody pripomínajú skôr koncentračné tábory s minimom priestoru, minimom nákladov pre maximálne využitie. 

      Pár mesiacov som pracoval v zahraničí pri linky na spracovanie bravčového mäsa. Dá sa na to zvyknúť, ale určite horšie to je na bytúnku. Na webe je nemálo článkov, prednášok, videí a dokumentárnych filmov na túto tému a spomeniem napríklad dokument "Earthlings" , ktorý je nielen o mäsopriemysle, ale o samotnom vzťahu človeka k ostatným živočíchom. Áno, aj človek je živočích. Neangažujem sa v ochrane zvierat a prírody, aj keď mám rád všetko prirodzené a vpôvodnej forme. Myslím si, že megatovárne na produkciu mäsa a ostatných potravín živočíšneho pôvodu sú len stroje na smrť za účelom profitu. Určite toto neplatí všade. Malé rodinné farmy a menšie firmy majú možnosť iného prístupu, ale obstáť v globálnom konkurenčnom boji proti nadnárodným kolosom je veľmi ťažké. Preto zanikli aj rolnícke družstá, kde mohol človek vidieť dobytok aj na pastviskách a v iných podmienkach ako tomu je v gigantických chovoch. 

      Stále kupujem mäso, mlieko a vajíčka z hypermarketu, ale aspoň som si vedomý toho, odkiaľ a ako sa ku mne dostalo. Bolo by dobré, keby sme mali iné možnosti ak odhliadnem od vegánstva, ale tie sú stále menšie a menšie. Zákony stále viac nahrávajú globalizácii a korporáciám, čím likvidujú aj lokálnu produkciu a možnosti. Ak by tomu tak nebolo, určite by vznikali predajne s "domácimi" výrobkami miestnych chovateľov a podobné obchodné modely na lokálnej úrovni. Cenovo by boli o niečo vyššie, ale naše zdravie a životný štýl za to stoja. Aj predaju z dvora a obdobným spôsobom predaja maloprodukcie sa kladú prekážky zakryté za ochranu spotrebiteľa.

    Prvým krokom je poznať skutočnosti a súvislosti. Preto ak niekedy pri vás zastaví kamión s dobytkom či hydinou, zamyslite sa nad tým, odkiaľ a kam cestuje tento náklad a radšej sa im nepozerajte do očí.